Animátori ďakovali za rok SAP-ky.

V dňoch 8.-9. júna mali naši mladí nádejní animátori chatu, ktorá bola zavŕšením celoročnej snahy niečo sa naučiť o animátorstve a zároveň začiatkom ešte intenzívnejšej prípravy letných akcii.

Po piatkovej večernej omši sa animátori v plnej zostave transformovali autobusom do Domaniže, kde ich vrelo privítal tamojší pán farár aj s miestnou mačkou. Po rýchlej obhliadke okolia sa hneď pustili do prípravy táborov. I keď už boli veľmi hladní, dotiahli veci dokonca a oslava animátorstva FESTA GRANDE“ mohla začať. Naši formátori pripravili skvelú večeru  a miestnou farou sa rozliehal smiech a hudba.

Keďže ku každému správnemu táboru patrí aj táborový tanec, tak sa naši mladí animátori snažili naučiť tanec, ktorý bude sprevádzať všetky letné tábory. Niektorí to zvládli veľmi rýchlo, no iní sa trápili – až to vzdali. No ale tradičným belgickým tancom nepohrdol ani ten najhorší tanečník.

Neskôr večer hrali tímovú hru so srnomutom (zviera ktoré žije len v určitých zemepisných šírkach a dĺžkach…), kde súťažili proti sebe. Po behačke a rozlúštení šifry sa museli všetci spojiť, aby našli zakopaný poklad – truhlu s animátorskými nástrojmi, ktoré sa počas celého roka snažili osvojiť. Deň plný zážitkov zavŕšili krátkou adoráciou ako poďakovanie za celý uplynulý rok.

Doobeda druhého dňa bola duchovná obnova. Najprv bola krátka prednáška o vedení, duchovnom sprevádzaní, a potom už každý sám v tichu mohol rozmýšľať o všetkých podnetoch. Dokonca po okolí boli skvelé stanoviská, ktoré animátorom mohli pomôcť v rôznych veciach – či už uvedomiť si, aký by mal byť animátor, uvedomiť si, že kto ich v živote sprevádza/vedie a zase koho by mohli viesť oni, alebo aj pomenovať svoje ťažkosti a problémy, ktoré ich ťažia. Celé toto doobedie bolo ukončené svätou omšou, na ktorej ako obetný dar priniesli všetkých tých, ktorí ich doteraz sprevádzali.

Poobede bolo chvíľu voľno, ktoré mladí využívali, či už na rôzne hry, alebo aj na spánok.

V poslednej časti chaty sa animátori venovali praktickým veciam súvisiacich s animátorstvom a tábormi. Mladí sa dozvedeli, aký by animátori nemali byť a ich falošné podoby, ktoré sami stvárňovali v krátkych scénkach. Dokonca si aj na vlastnej koži vyskúšali ako musia zareagovať na rôzne typy detí – v podobe formátorov, ktorí si túto rolu detí očividne dobre užívali.  

Po tomto nabytom dvojdní už nezostávalo nič iné, len zábavný odchod domov a spomienky na všetko, čo stihli za tú chvíľku zažiť.

Evka Halušková