Don Janko Tocký - spomienky, zážitky, fotografie, životopis...
PODEĽ SA aj ty - napíš svoju spomienku/zážitok/výrok/povzbudenie o don Jankovi - do KOMENTÁRA NASPODU
ŽIVOTOPISNÉ ÚDAJE
30. decembra 1930
1938 – saleziáni prišli do Žiliny
1948 – vstup do noviciátu
1950 – ako mladý salezián prepustený do civilu 1952 –
útek z Československa do Talianska
1955 – večné sľuby v Turíne a odchod do Anglicka
1958 – Belgicko (Ramegnies-Chin pri Tournai) 1967 –
kňazská vysviacka (Turín, Valdocco)
1981 – Taliansko (Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme)
1992 – 2024 Slovensko (Žilina)
MODLITBA
Bože, milosrdný Otče, vypočuj moju
modlitbu a osvieť mi srdce milosťou Ducha
Svätého, aby som dôstojne slávil tvoje
tajomstvá, verne slúžil tvojej Cirkvi a teba
miloval vytrvalou láskou.
Comments
mito
24/02/2024
spominam si ako som sa ponahlal na stanicu a stretol som don Janka pri dverach. Kde ides? Na stanicu sadaj vezmem ta. Bola zima a poladovica. Pri autogarazi sme dostali hodiny ale take ze 360. Myslim si ze vsetci svati sa nenudili a maju sa o com teraz v nebi bavit. Ja som bol urcite bledsi ako sneh vonku a zakoktal som ze az tak sa zasa neponahlam. Don Janko s chladnokrvnostou pistolnika iba zamrmlal svoje povestne čo to čo to vyrovnal auto a slo sa dalej …
Kaja
24/02/2024
Ešte nedávno sme si doma hovorili, že don Tocký sa za tých tridsať rokov v Žiline takmer nezmenil…Vždy sa objavil na nejakej akcii na Oratku aspoň na chvíľu, vždy mal úsmev na tvári a napriek tomu, že sa nijak nepretláčal do pozornosti a pôsobil nenápadne, nedalo sa ho nevšimnúť. Spomedzi spomienok na neho, sa mi práve vynorila jedna konkrétna z asi roku 1995 – možno si lepšie bude pamätať Baterka, ktorá na oratkovskej diskotéke spadla a udrela si koleno tak, že sme s ňou išli na pohotovosť… Viezol nás autom Don Tocký a spomínam si, ako sme pomaly kráčali k dverám pohotovosti a z jednej strany ju podopieral aj on a napriek tomu, že plakala od bolesti, sme sa tejto trochu absurdnej situácii aj smiali… Ale teraz spätne v tom vidím to, čo don Janko Tocký veľakrát v tichosti robil, chodil slúžiť, kam bolo treba… No a jeho neodmysliteľný bicykel, na ktorom išiel ako drak a ruka zdvihnutá na pozdrav…Asi dvakrát som ho v posledných rokoch nechtiac takmer zrazila, ale jeho anjel strážca bol asi tiež skvelý pirát ciest, čo potvrdzujú aj chýry, ktoré ústnym podaním spolubratia podávali… Aj mnohé ďalšie zážitky od iných, ktoré som počula a okamihy, na ktoré si spomínam, boli nepochybne potvrdením toho, že sme v Žiline mali možnosť žiť vedľa človeka, ktorému nechýbal humor, šibalstvo, pevnosť a stálosť, obetavosť a skromnosť a nepochybne odvaha…
Don Tocký, vďaka za Váš život, a tak, ako keď sme vedeli, keď ste vo svojich kázňach prišli k Božiemu kráľovstvu, že už sa blíži koniec(kázne), tak veríme, že už v tom Božom kráľovstve ste naplno a začal nový život.💛
Malvína Melkovičová, Paulína Halušková
23/02/2024
Vo veku 83 rokov nám don Tocký poskytol rozhovor, v ktorom opísal svoju životnú cestu ku kňažstvu. Don Tocký napríklad spomínal: „Keď som bol ešte malý, tak sa ma jeden salezián, don Oleg, spýtal, že čím budem, keď budem veľký. Povedal som, že železničiarom, ako otec. A salezián mi vtedy vravel, môžeš byť aj vlakvedúci ľudí.”
Z rozhovoru sme čerpali pri vypracovaní stredoškolskej dejepisnej práce (najmä strany 12-18). Prácu zdieľame na uvedenom linku. Jej súčasťou je úplný prepis nášho rozhovoru (s.21-30) a dobové fotografie (s.31-35). Don Tocký ostáva v našich srdciach.
https://drive.google.com/file/d/1-DxuRcz08o1eD1EudVySsZ4F-GE55HxM/view?usp=sharing
Katarína
23/02/2024
„Tu ma máš Pane, môj život je v Tvojich rukách…“
Don Janka vnímam ako veľmi vďačného človeka. Často stačila jeho tichá prítomnosť a jemu typický úsmev. Počas posledného mesiaca som ho mohla vidieť ako prijímal už aj svoje obmedzenia a nechal si s pokorou poslúžiť. Keď už slová nevládal vysloviť, dokázal svoju lásku preukázať i cez dotyk rúk. Často s úsmevom hovorieval: „Nejak do tej smrti musím dožiť…“
Veľakrát s vďakou zvolal: „Ešte žijem…“ A tak ste don Janko pokojne, tichúčko prešli do plnosti Života, kde Vás Otec zobral do svojho náručia. Hoci ste odchádzali v pôstnom čase, u Vás už nastávalo vzkriesenie…Aj ste viackrát zvolali: „Pán Ježiš Kristus vstal zmŕtvych, aleluja!“ . A z posledných síl ste tlieskali.
Ďakujem Vám don Janko, že ste nám dali lekciu nielen života, ale i zomierania. A ďakujem i za každého spolubrata, ktorý „vo finále“ s Vami trávil čas a preukazoval úctou i nežnosťou starostlivosť…
Aleluja, chváľme Pána!
Fčelka
23/02/2024
Don Janka Tockého si pamätám v dvoch situáciách.
Po 1. V spovednici, kde veľakrát spovedal mňa, mojich bratov a neskutočné množstvo ďalších ľudí.
A po 2. na bicykli, ako v reflexnej veste až do posledných dní brázdil žilinské cesty až raz zrazil auto, tak mu spolubratia zobrali reflexnú vestu, ale on sa nevzdal a svojím umom získal reflexnú vestu od p.kostolníka, a tak odvážne brázdil žilinské cesty ďalej 😀.
Katarina Veselovská
23/02/2024
Bol to človek s veľkým Č – úžasný, dobrosrdečný, láskavý a obetavý. V mene celého kolektívu Centra sociálnych služieb Harmónia v Žiline sa mu chceme poďakovať za spoločné roky, ktoré s nami trávil pri slúženi svätých omší v kaplnke zariadenia. A vždy prišiel medzi nás s radosťou a láskou. VELKÉ ĎAKUJEME. Veľmi nám budete chýbať …….s láskou CSS Harmónia v Žiline
Radovan Hrtús
23/02/2024
Už je to dávno čo sme sa stretali v priestoroch SOŠ sv. Jozefa Robotníka v Žiline. Spomienky pomaly blednú.
Bol som tam ako učeň v triede maliarov v úplne prvom ročníku. Ale doteraz si pamätám, ako nás na korbe starého vojenského Chevroletu vozil po areáli, alebo na blízke sídlisko na zmrzlinu. Spolu s pestúnmi, či don Ferdom. Dokonca z týchto akcii mám aj staré video a rád si ho znova a znova pozerám. Pár krát sme si zahrali aj kalčeto na „Kolchoze“ (Oratko)…
Len pekné spomienky…
Priznám sa že do osobného kontaktu s donom Jankom Tockým som ako učeň moc neprichádzal, ale do uší a do srdca mi prichádzal z každej strany deň čo deň. Bola ho plná škola.
Nech odpočíva v pokoji.
Anna Hasaliková
23/02/2024
Don Janko Tocký
S donom Jankom Tockým nás nepriamo zoznámil jeho spolubrat don Andrej Pauliny, obaja prežili svoj kňazský a rehoľný život v službe pre Krista v exile. V roku 2019 sme realizovali veľmi pekný projekt, ktorý vymyslela Aleka Rybárová: „ Spomienky na kňaza Andrea Paulinyho“. Na týchto spomienkach sa zúčastnil aj dnes už zomrelý don Janko Tocký. Stretnutie s donom Jankom Tockým bolo pre mňa veľmi obohacujúce, jeho skromnosť, úsmev na tvári a pokoj ktorý vyžaroval zo seba. Myslím, že bol človekom odvážnym, radostným a verným Bohu. Túto spomienku si zachovám na dona Jana Tockého navždy. Treba nám ďakovať Pánu Bohu, že nám do našich životov posiela takýchto vytrvalých obetavcov pre Krista. Aj na príhovor našej Božej matky, Panny Márie.
Spomínala Anna Hasaliková
Marek Bochoń
22/02/2024
Don Jana spoznál som v 2013r. v Žiline. Všetko bolo pre mňa nové – krajina, ľudia, jázyk. Don Ján vždy hovoril: ” Ty si s Polska? Corragio. Budé dobré. To veľmi povzbudzovalo k odvahe.
Marek Bochoń
Marcel Ďurkovský
22/02/2024
Don Janka som spoznal ešte v 80-tých rokoch počas komunizmu, keď občas prišiel za svojou sestrou na Belgický pas (aby ho ako emigranta eštebáci nezatkli). Jeho sestra bola naša susedka v paneláku. Pamätám si jeho sv. omše na “tajnáša” v byte a ja som mu ako malý chalan miništroval. Po revolúcii prišiel do Žiliny a my mladí sme ho ináč ako don Corragio neoslovovali. Bol známy svojou “odvážne” rýchlou jazdou na svojom VW Golfe, ktorý mu neskôr spred saleziánskeho domu niekto v noci ukradol.
Raz nám rozprával príhodu, keď ho tesne po revolúcii zastavili “žandári” a on, v koláriku s belgickými papiermi, ich oslovil po francúzsky. “Žandári” nerozumeli, zasalutovali a pustili ho bez pokuty ďalej. 🙂
Pavol
22/02/2024
Pozdravujem. Donovi Jánovi Tockému vyprosujem, aby ho Milosrdný Pán zobral do svojho oblažujúceho náručia. Saleziánskej rodine vyjadrujem svoju spoluúčasť.
Spomínam si, ako don Ján Tocký, keď prišiel na Slovensko do Žiliny, nás zobral “voziť sa na Chevrolete po uliciach na Hlinách.” Boli sme toho účastní viacerí, ktorí sme v tom čase študovali na SOU sv. Jozefa Robotníka.
Pane, odmeň svojho služobníka kňaza Jána za všetko, čo urobil a daj mu večnú slávu v nebi. Amen.
S úctou Pavol Pečko
Ján Murín
22/02/2024
Hoci som ho poznal len skrz to že som ho občas stretol na školskej chodbe, vždy ma povzbudil ten jeho úsmev a sila aj v tak požehnanom veku byť aktívnym. Keď som ho videl vždy som si povedal že keď to nevzdáva vyše 90 ročný človek tak to nesmiem vzdať.
Natália Bebjaková
22/02/2024
Z videnia a krátkych stretnutí sme ho poznali už dlho, no bližšie sme sa spoznali až posledné týždne života. Pre mňa bol človek, kňaz pokory a radosti. Aj bolesť niesol s odvahou a tichosťou. Sprevádzal nás humorom až do konca.
V jeho úsmeve bolo celé nebo. Teplý dotyk srdca.
Aj medzi poslednými slovami nás uvádzal do tajomstva Božej rodiny, ktorú navzájom tvoríme 🙂
Ďakujeme Janko❤️❤️❤️
Alena Rabčanová
22/02/2024
Ja si Dona Janka pamätám od toho 92 roku, ked zacali omše u Saleziánov. Vždy tam bol. Ako skala. Vždy rovnaký, vždy s tými správnymi slovami.
Mirka Slovikova
22/02/2024
Don Tocký k nam do Hôrok chodieval v nedeľu na sv.omše, saleziani vtedy vypomahali lietavskej farnosti, bol vzdy usmievavy, mal zmysel pre humor, bol otvorený, rad sa rozpraval s ľuďmi, ja som bola vtedy pubertiačka a čitavala som a on vždy mal nejake povzbudive slovko pre mňa. S vďakou spominam a modlim sa. Vďaka za vsetko don Tocký
Ferdo Kubík
22/02/2024
V 90-tych rokoch sme chodili krížom krážom po amerických kasárňach v Nemecku a zabezpečovali sme zariadenie pre našu strednú školu v Žiline … a na jednej ceste tam bola 40ka a on išiel 70kou. Trochu som ho upozornil a on mi odpovedá: To je pre tých, čo nevedia jazdiť.
Pavol Pillár
22/02/2024
Veľmi sa mi páčilo, ako ma povzbudzoval k odvahe. Napriek jeho veku bol saleziánom plným nádeje. 😇
Rod. Dr. Klaudia Moch-Petreje
22/02/2024
Sme veĽmi vďační že aj nás mohol sprevádzať na našej životnej ceste. Spomíname na otca Tockého ako veľmi ochotného, vždy usmievavého a otvoreného dobrého kňaza a priateľa našej rodiny. Obdivuhodne a verne si udržiaval a žil pamiatku nebohých Saleziánov v Belgii / Farniéres, kde sme sa pravidelne stretávali a modlili pri hroboch. Živá spomienka zostáva na vždy popri Don Tockému aj na nášho o. Strečanského, ktorý sa veľmi venoval bývalej slovenskej mládeže v exile. Myslíme ďalej na Dona Janka Tockého v modlitbe. S úctou Rod. Dr. Klaudia Moch-Petreje