Dominikovým veľkým dňom bol 3. október 1854. Stál pred donom Boscom a radostne sa pustil s ním do rozhovoru. Rozprávali sa o všeličom. Po čase z Dominika vyšlo: „Tak čo, vezmete ma do Turína?“ 

Don Bosco odpovedal huncútsky i tajomne: „Zdá sa, že si dobrá látka.“ Naznačil tým, že by z Dominika niečo mohlo byť a pokračoval: „Môžeme z nej ušiť pekný oblek a darovať ho Pánovi.“ 

Dominik nadšene vykríkol: „Súhlasím! A ak ja som látka, vy buďte krajčír! Urobte zo mňa pekný oblek pre Ježiša.“ 

„No, dobrú vôľu vidím, ale… ale si trochu útly a bojím sa, že nevydržíš štúdium. Preto by som rád poznal tvoju schopnosť študovať. Tu máš knižku. Nauč sa naspamäť túto stránku. Zajtra mi ju prednesieš. Súhlasíš?“ 

Dominik radostne prikývol. Don Bosco ho prepustil a dal sa do reči s jeho otcom. No prešlo len pár minút a Dominik sa vrátil. 

„Čo je Dominik?,“ spýtal sa ho don Bosco. „Zabudol si niečo?“ 

Ten mu však s úsmevom povedal: „Ak dovolíte, môžem vám zarecitovať text, ktorý ste mi dali…“ I stalo sa a don Bosco neprestával žasnúť. Dominik nielen že vedel text naspamäť, ale aj veľmi dobre porozumel, čo sa v ňom písalo. 

 Námet na zamyslenie: Dominik radostne ponúkol Bohu všetko, čo mal. Chcel sa stať „látkou“, čiže bol ochotný spolupracovať s donom Boscom, len aby ho Boh ešte viac zdokonalil a urobil z neho nádhernú ozdobu na svoju slávu. A dnes, s odstupom času vidíme, ako sa mu to oplatilo. Dominik je skutočnou ozdobu zeme i neba. A čoho ozdobou si ty? Staráš sa o svoju duchovnú krásu?

Modlitba: Svätý Dominik, pomôž nám z nás pripraviť pekný dar pre Pána. Nech spoznáme, čo nosíme v našej duši. To škaredé nám pomôž odhodiť a to krásne zveľadiť. Nech sa aj my staneme krásni ľudia. (Otčenáš + 3x Zdravas). 

Predsavzatie: Pospytovať si svedomie, zistiť slabosti i talenty našej duše a ponúknuť to Pánovi