Ako a vlastne prečo Heglasovci na Rodinný tábor chodia

Pokoj. Výnimočný čas. Pokora. Pohoda. Príroda. Skoro 5 pé bez jedného pé. Ale nie, je ich 5,
lebo čas mením na požehnaný, výnimočne požehnaný. Tieto veci my ako rodina zažívame,
keď zbalíme pol bytu ako tradične do auta a vyrazíme smer rodinný tábor. Ja to nazývam
posvätné štvordnie, keď máme k dispozícii väčší luxus ako v päťhviezdičkovom hoteli s ultra
all inclusive. Je o nás postarané po všetkých stránkach s jediným cieľom stráviť plnohodnotný
čas so svojimi najbližšími. To ja nazývam naozajstný luxus. Niekto iný sa o nás stará, aby my
sme mohli venovať čas sebe, manželia sebe navzájom, deťom…čiže Bohu. Uvediem pár
príkladov, nech má toto rozprávanie také jasnejšie kontúry. Ísť na spoveď , to ja nazývam
logistickou misiou roka. Byť s deťmi vonku doobeda aj poobede dve hodiny bez toho, aby
sme predtým museli nasadiť 5.rýchlostný stupeň príprav, nemožné. Byť celý tento čas
s manželom? Čo to je? Tri dni je sobota alebo? Hodinu s ním ešte aj rande v lese? Trošku
scifi. Ale celý ten tábor je tak trochu scifi. 

Ťažko je pochopiť, že niekto dobrovoľne obetuje
svoj čas, použije svoje talenty, vynaloží veľa energie a prežije miernu traumu v spoločnosti
veeeeľa detí a to všetko celkom nezištne. Za tým môže byť len Boh. A tak sa stane, že sa
stretne každý rok pomerne dosť rodín na mieste, kde sa, našťastie, chytá signál pomerne
bizarným spôsobom a vo vzduchu cítiť pokoj, požehnaný čas, pokoru, pohodu a prírodu.
A potom z toho čerpáme silu ďalší rok. Veľká vďaka za to!

 

Aďa Heglasová