Doobeda druhého dňa bola duchovná obnova. Najprv bola krátka prednáška o vedení, duchovnom sprevádzaní, a potom už každý sám v tichu mohol rozmýšľať o všetkých podnetoch. Dokonca po okolí boli skvelé stanoviská, ktoré animátorom mohli pomôcť v rôznych veciach – či už uvedomiť si, aký by mal byť animátor, uvedomiť si, že kto ich v živote sprevádza/vedie a zase koho by mohli viesť oni, alebo aj pomenovať svoje ťažkosti a problémy, ktoré ich ťažia. Celé toto doobedie bolo ukončené svätou omšou, na ktorej ako obetný dar priniesli všetkých tých, ktorí ich doteraz sprevádzali.

Poobede bolo chvíľu voľno, ktoré mladí využívali, či už na rôzne hry, alebo aj na spánok.

V poslednej časti chaty sa animátori venovali praktickým veciam súvisiacich s animátorstvom a tábormi. Mladí sa dozvedeli, aký by animátori nemali byť a ich falošné podoby, ktoré sami stvárňovali v krátkych scénkach. Dokonca si aj na vlastnej koži vyskúšali ako musia zareagovať na rôzne typy detí – v podobe formátorov, ktorí si túto rolu detí očividne dobre užívali.  

Po tomto nabytom dvojdní už nezostávalo nič iné, len zábavný odchod domov a spomienky na všetko, čo stihli za tú chvíľku zažiť.

Evka Halušková