Velerybovská chata dievčat
Tému našej chaty sme otvorili už na stretku pred víkendovou akciou. Neskrotná. Tu sme tak isto, ako Merida v tejto známej rozprávke, museli najskôr prejsť Princeznovskou akadémiou, ktorú si pre nás pripravila kráľovná. Správne chodenie, výslovnosť, znalosti v hudbe, hviezdach, či bylinkách… No na chate v Jánošíkovej osade sme už všetky tie reči, čo máme a nemáme robiť, nevydržali a ušli do lesa, kde sme objavili bludičky. Tie nás doviedli až ku Rezbárke-Čarodejke, ktorá nám nakoniec s našou prísnou kráľovnou pomohla a dala nám ingrediencie na koláč. Ten bol síce výborný, no účinok nie až taký skvelý. Z kráľovnej sa stal medveď! A do toho na druhý deň prišli aj vojvodovia, ktorí sa chceli uchádzať o ruku Meridy. Ešteže kráľ zorganizoval hry, kde sme sa v disciplínach ako prekážkový beh, hod jablkom, či kohútie zápasy mohli všetci uchádzať o jej ruku. Keby však len práve vtedy sluha neobjavil na hrade medveďa. Museli sme ho ukryť a pri tom konečne zistiť, ako premeniť kráľovnú späť.
Čarodejka však medzitým zmizla a zanechala za sebou len video s odkazom a ďalšími krokmi nášho postupu. Tak sme teda navarili obed, urobili si krásnu omšu uprostred jesennej prírody a vyrobili si drevené krúžky s veľrybím znakom, ktorý nás má všetky spájať. No premeniť kráľovnú späť nebolo len také jednoduché. Museli sme získať šifru vo veľkej lesnej hre. Plaziť sa, schovávať za stromy a nenápadne dostať do druhého kráľovstva a späť bez toho, aby nás jeho vojaci chytili. No zvládli sme to a nakoniec sme spoločnými silami odčarovali medveďa späť na kráľovnú. No tento víkend nebol len o Neskrotnej. Hrali sme na gitarách, spievali, predvádzali scénky, rozprávali sa a hlavne budovali skvelú partiu, čo je z tohto všetkého to najdôležitejšie. 
Miška Pauriková
