Svetlo nádeje.
Začínal sa školský rok 2025/2026 a spolu s ním začala v mojej mysli dozrievať myšlienka, o čom napísať divadlo na januárovú Don Bosco show. Pocitov a dojmov bolo veľa, no vybrať som si ešte nevedela. Povedala som si, že najskôr musím zistiť, kto s nami do toho pôjde, kto po čom túži a aké možnosti kto má.
A tak sme vypísali konkurz. Pripravila som divadelné texty z rôznych inscenácií, básne aj prozaické texty, ktoré sa účastníci konkurzu museli naučiť naspamäť. Spolu s ďalšími členmi organizačného tímu – Terezkou Mihalčinovou, Martinom Lipkom a Jankom Butkovským – sme po konkurze zostali takmer bez slov! Boli sme ohromení a nadšení z toho, aké talenty tu v Žiline máme.
Potom však prišla tá náročnejšia časť – rozhodnúť sa, čo a ako napísať tak, aby som potešila každého a priniesla myšlienku s odkazom. Po niekoľkých týždňoch vo mne začal dozrievať námet na inscenáciu o nádeji. Postupne vznikal aj scenár a čoskoro sme ho mohli predstaviť našim hercom spolu s opisom postáv, ktoré budú stvárňovať.
Prišiel december a na stole mi ležal ešte „teplý” scenár divadelnej inscenácie Svetlo nádeje – činohra s komickými prvkami, založenej na príbehu o troch súrodencoch a tajnom majiteľovi hotela.
Keď sme sa dostali do tejto fázy, začal sa kolobeh skúšok. Naši herci strávili hodiny a hodiny opakovaním scén a nácvikom tancov, ktorých choreografie tento rok vytvorili talentované Sima Ondrišíková a Žofka Jarošová. Súčasťou divadla je, tak ako aj po minulé roky, živá hudba. A tak popri divadelných skúškach zapĺňali naše týždne aj tie kapelové.
Ani sme sa nenazdali a premiérový týždeň bol zrazu pred nami. Všetko bolo pripravené. Organizačný tím zabezpečoval hladký priebeh, kulisy boli nachystané, kostýmy vyskúšané a kapela aj herci pripravení.
Vo štvrtok pred sobotňajšou premiérov nás čakala prvá kompletná generálka. Už vtedy mnohí z nás pocítili hrejivý dotyk umenia, ktoré sa nám spoločne podarilo vytvoriť. Pred premiérou nás čakala ešte piatková skúška len s hercami, chystanie techniky v sále a celodenný sobotňajší nácvik s dvoma veľkými generálka.
Keď prišla druhá generálka sálu zaplavili emócie. Herci už vtedy podávali výborný výkon a živá hudba ešte viac prehlbovala myšlienky, ktoré zaznievali na pódiu. Zimomriavky aj slzy boli prirodzenou súčasťou atmosféry. Tú prerušilo až rozsvietenie svetiel v sále po skončení generálky. Nastal priestor na posledné doladenie detailov, prípravu účesov, kostýmov a make-upu. Zákulisie sa premenilo na úľ plný usilovných včiel, až kým sa sedadlá v sále nezačali zapĺňať divákmi a svetlá opäť nezhasli.
Potom prišiel ten dlho očakávaný moment, na ktorý sme sa všetci tak dlho pripravovali. Odmenou nám bol neutíchajúci potlesk nadšeného publika. Naše úsilie nevyšlo nazmar. Sála bola vypredaná a plná šťastných úsmevov – nielen v hľadisku, ale aj na pódiu. A práve pre tieto chvíle to všetko stojí za to.
Som veľmi vďačná, že som mohla opäť napísať a zrežírovať divadlo, ktoré sa dotklo sŕdc ľudí a vyčarilo úsmev na ich tvárach.
Ďakujem všetkým, ktorí so mnou do toho išli. Ďakujem všetkým, ktorí prišli. A ďakujem všetkým, ktorí mi dali túto príležitosť.
Ak ste však 31. januára nemohli byť s nami, nezúfajte. Divadlo bude dostupné aj na našom YouTube kanáli – a možno vám ho ešte niekedy zahráme aj naživo.
Nech Svetlo nádeje nikdy nezhasne!
Paula Lipková
